Kapitola 1
Písané 27.10.2013 23:35 - 11.05.2014 22:43
Už je to dlhých desať rokov od tvojho prejavu po obnovení zničeného chrámu strážcov, že Spyro? Pozrel sa ignitus na takmer dospelého purpurového draka. Myslim že áno. Drak odvetil. Malefor je preč, vojna z opicami skončila a vlci sa stali našimi spojencami. Pokračoval drak v rozprávaní.
Draci môžu konečne žiť v harmónií.
Spyro, ako kronykár mám isté pravidlá a obmedzenia, ale teraz jedno z nich poruším. Ignitus sa tváril znepokojene pri vyslovení tejto vety.
Čo sa deje Ignitus? Spyro naliehal. Nová hrozba. Odvetil Kronykár.
Nn...nn...nn.nová hrozba? Kto? Čo? Prečo? Spyro koktal.
Opäť príliš veľa otázok mladý drak. Starý drak sa zamračil.
Kronykárov hlas sa vytrácal a mesačný chrám odďaloval. Budeš musieť pripraviť mocnú armádu toto bude silnejšie a väčšie ako Malefor. Kronykárov hlas sa vytratil.
Dobré ráno miláčik. Spyro cítil ako ho po tvári štiglí jazyk. Keď otvoril oči čierna dračica ležala vedľa neho. Dobré Cynder. Nahodil mierne vynútený úsmev. Nesmieš zaspať nezabúdaj že ráno máš nastarosti výučbu dychových útokov na akadémií.
To je už dnes? Spyro odvetil prekvapene.
Áno. A čo si si myslel však ju pred mesiacom dokončili. Cynder odpovedala uštipačným tónom.
Ja lenže som nenávidel keď ma oslovovali majster a teraz ma tak budú oslovovať všetci. Tak majster Spyro stavaj! Cynder prikázala pobavene.
He he he no tak ďakujem. Odpovedal ironycky drak. A nezabudni Zoniu!
Spyro sa ponaťahoval a vošiel do vedlajšej izby. Tam na vankúšoch ležala čierna ďračica. Mala zlatožlté rohy a pazúry, fialový podbrušok a purpurové pásy tiahnúc sa od stehiehn po krk.
Dobré ráno princezná. Spyro zašepkal dračici do ucha.
Oci ešte nie, ja chcem spať. Dračica zamrmľala.
Prepáč Zonia ale musíme ísť do školy. Ja tam nejdem z oveľa váčšiou radosťou ako ty. Spyro vysvetlovaľ.
Ale ty ideš učiť, ale ja sa musím naopak učiť. Odvetila rýchlo.
DOBRÉ RÁNO VŠETKÝM! Malá vážka vletela do miestnosti.
Strýko prosím ťa trochu potichšie! Zamrmľala dračica.
Vzdávam to Sparx, skús ju prebrať ty! Drak si povzdychol. Au! Dračica okamžite stála na nohách. Sparx! Ale poštípať do zatku si ju nemusel.
Mal som to skúsiť a vidíš už je hore. Sparx trochu zo smiechom v hlase odvetil.
Choď sa prosím ťa pripraviť Zonia! Spyro rozkázal
Dračica si na jeden zo svojich rohov navliekla zlatý prstenec ktorý takmer splíval z jej rohom.
Dobré ráno mami. Dobré zlatko. Odvetila Cynder. Čo máme na ranajky? Dračica vyzvedala.
Nič najeme sa v škole.
Ako myslíš my? Dračica sa nechápavo pozrela na svoju mamu.
Mal by som o niečom vedieť? Spyro skočil do rozhovoru.
Nepovedala som vám to, malo to byť prekvapenie. Ja z tvojim ockom budeme učiť dychové útoky spolu už len z toho dôvodu že je dosť početná populácia aj čiernych drakov a ja som jediná čierna dospelá dračica disponujúca vsetkými elementmi. Cynder vysvetlovala.
To je super! Spyro a Zonia vykríkli navzájom.
Aj ja si myslím. Cynder odvetila.
Tak ideme! Spyro vyhlásil.
Na ulici išlo k novej akadémií množstvo mladých drakov.
Akadémia bola zdobená na jej vrchole bola obrovská sediaca socha draka. Obrovské vráta sa pomali začali otvárať.
Súčasťou akadémie bola knižnica, podzemné záhrady, letecká dráha, bojové ihrysko a malý háj slúžiaci asi na odpočinok.
V hlavnom sále sa nazhromažďovali všetci draci. Zonia nikdy nevidela tak staromôdnu stavbu.
Pred drakov predstúpila biela dračica ktorá mala bielu pokožku ale podbrušok, pazúre a rohy onixovo čierne.
Nádherné modré oči a na krku zlatý nahrdelník na ktorom bol zavesený kryštáľ.
Po jej boku vystúpil čierny zjazvený samec jedno oko mal modré a druhé červené.
Venujtemi pozornosť prosím. Biela dračica prehovorila.
Zdaravím tu budúcich žiakov a ich rodičov. Samozrejme tu vítam aj učitelov.
Ja som Crona a budem viesť túto školu. Toto je prvá škola ktorá bola postavená a prevádzky schopná za posledných tisíc rokov.
Tý najlepší z vás sa možno jedného dňa stanú aj učitelmi. Ale teraz prosím aplauz pre terajších učitelov.
K dračici sa postavili ďalších šesť drakov. Ember ružová strážkyňa ohňa vás bude učiť lekárstvo. Certo vás bude trénovať na leteckej výchove. Cynder bude učiť dychové útoky pre čiernych drakov. Majster Spyro bude učiť dychové útoky ostatných drakov plus boj telo na telo. Candie a Tremor sa zamerajú na partnerské súboje. Shella bude učiť histôriu a viesť vzdelávacie programy. A Flame technické práce, tvorbu brnení, zbraní a opravovanie mechanizmov.
Spyro úplne zrudol keď jeho jediného oslovila majster.
Budeťe rozdelený do tried.
Začiatočníci, pokročilí a zručný. Toto zaradenie bude uvádzať na akej úrovni sa bude viesť vaše viučovanie.
Jeden semester bude trvať osem mesiacov. Vás si preveríme na začiatočnom teste. Podla výsledkov v ňom vás zaradíme do triedy. Všetky triedy budú na škole po rovnakuj dobu. Lenže z rozdielom obtiažnosti ich vyučovania.
Ďalej, ak začiatocníci skončia jeden semester na ďalší sa z nich stávajú pokrocilí a z pokročilých nakonec zručný. Nováčikovia na budúci rok budú zaradený automaticky ako začiatočníci. Iba v týchto rokoch to bude trochu domotané, ale to zvládneme.
Po ukončení príhovoru dračica rozpustila dav drakov.
Dnes by to bolo všetko. Viem že ste čakali že sa bude ešte niečo diať ale to je všetko bežte domov a pilne trénujte test bude zajtra. Dodala biela dračica.
Neznášam testy. Spoza Spyrovho hrebeňa vyliazol Sparx. Lutujem tie deti.
Sparx! Spyro a Cynder vykríkli naras.
Vzdelanie je velmi dôležité. Dodal Flame. Bez vzdelania by Spyro nikdy neporazil Malefora. Prizvukovala Ember.
Dobre, dobre. Učenie je super a teraz rýchlo preč. Sparx preletel celú miestnosť behom chvilky.
Drakom neostávalo nič iné ako urobiť to isté.
Mami čo bude na tom testovaní? Zonia sa trochu nervózne opítala svojej mami.
Nemôžem povedať, ale môžem povedať ako bude vypadať. Proste otestujú tvoje schopnosti. Odpovedala mama dračica.
Aha. Zonia trochu úskostlivo opreglgla.
Tati pomôžeš mi s tréninkom? Zonia obratila oči k otcovi.
Iba tak aby som neporušil pravidlá, miláčik. Odpovedal drak.
Dobre. Odpovedala švitorivo malá dračica..
Tak čo Certo, na prvý príhovor to nebolo zlé? Pozrela sa biela dračica na svojho druha.
Bolo to úctyhodné Crona. Pobozkal ju samec na líce. Opäť si sa prekonala. Dodal drak.
Ďakujem. Olizla trvár svojho druha. Ale čo urobíme zajtra s tým testom? Dodala.
Neboj sa všetko pôjde ako po masle. Usmial sa na ňu drak.
Inak je to dosť presvedčivá replika školy kde sme študovali mi. Ohlásil muž.
Všimol si si? To som tak rada. Snažila som sa aby sa aspoň trochu podobala. Niekoľko týždňov som to navrhovala a stavbári sa do toho ochotne pustili.
Myslím že sa ti to podarilo na výbornú. Usmial sa samec.
Ovplývaš múdrosťou vekou, nič iné sa ani nedalo čakaťnokrem niečoho úžasného. Usmial sa Certo.
Nechcel si tým nažnačiť že som stará, že nie? Dračica sa zamračila na muža.
Prosim ťa, nie. Len som chcel naznačiť že si vrcholne inteligentna. Trochu nervozne sa obhajoval drak.
No tak v tom prípade ďakujem. Rozosmiala sa žena.
Inak dúfam že budeš zajtrajšie letové testy hodnotiť prísno a rozvážne. Počkaj rozvážne radšej nie toho si neni schopný. Zasmiala sa dračica.
Trapka! Otočil sa k nej drak. Nemusíš byť taka uštipačná. Podotkol samec.
Dobre prepáč. Crona sklonila hlavu.
Crona?
Hm?
A deti sem chodiť nebudú?
Zabudol si? Však sme ich doma učili. Obrátila dračica oči doprázdna.
No hej ale či by sme to nepravili oficialnejšie? Pozrel sa muž na ženu a vymenili si pohlady.
Asi by to bolo zbytočné. Ohlásila šeptom dračica. A naviše išli z deťmi strážcov na výcvik preč? Čo máš v tej hlave piliny?
Pozrel sa na svoju družku sklamane Certo.
Prepáč. Ja som to tak nemyslela ja lenže v poslednej dobe som na teba ani na oddych nemala čas a z toho som dosť unavená. Sklonila dračica hlavu.
Potom už len cítila ako ju jej druh objal. To sa spravý všetko je už hotové a bude to lepšie.
Dračica sa započúvala do rytmu srdca svojho priatela ako to mala vo zvyku.
Nádherny pocit ako vždy, pomyslela si.
Sparx! To bolo detinské ako si sa správal. Už si dospelý chlap, preboha. Káral Spyro svojho brata.
Ma nepoučuj som starší! Drzo odpovedal.
Sparx! Boli sme priatelia od narodenia, ale už je to akú dobu. Myslel som že si z toho vyrástol. Smutne pozrel na svojho malého brata.
Sparx len videl ako sa jeho brat otáča a odchádza.
Sparx no tak toto si posral. Cynder sa na neho pozrela.
Aaaa to ho prejde, neboj sa! Odpovedal pokojne.
Ak má Spyro takúto náladu tak je to moc vážne aby ho to len tak prešlo. On vážne veril že si aspoň trochu dospel. Otočila sa Cynder a išla za svojim druhom.
Eparx pozeral ako jeho najlepší priatelia odchádzajú.
Strýko? Si v poriadku? Pozrela sa malá dračica na vážku. Sparx sklonil hlavu a odyšiel opačným smerom ako jej rodičia.
Majster Exile! Kričal krtko na starého vlka opravujúc jedno poškodené delo.
Hm? Mierne pootočil hlavu vlk.
Majster! Stratili sme kontakt z záchrannou čatou. Krt ohlásil vlkovi.
Tou čo sme vyslali pre tú nezvestnú výskumnú skupinu? Znepokojene sa spítal vlk.
Áno.
Chodte za majstrom Spyrom! Ondokáže pocou astrálnej projekcie preskúmať danú oblasť.
Rozumiem. Odvetil krt.
Ale počkaj do zajtra! Pokial viem trénuje svoj dcéru na zajtrajší test. Dodal vlk.
Rozumiem.
Krt odkrácal preč a vlk pokračoval v oprave dela.
Zemou otriasal tlkot ohnivých gúl ktoré dopadali na zem.
Znova! Spyro zvolal na svoju dcéru.
Ja ja už nemôžem. Odvetila zadychčano.
No dobre prednešok sme skončili. Pozrel dole na ňu.
Poďme domov a vyspíme sa na zajtrajší deň.
Dobre. Odvetila dračica.
Po návrate domov každý padol do svojej postele. Zonie horely plúca nedokázala chytiť dych ale bola taká unavená, že takmer okamžite zaspala.
Cynder len cítila Spyrovo jemné teplé telo. Mierne sa usmiala. Už len cítila jeho pery na svojich. Spi robre drahá. Ovinul sa okolo nej.
Ale Spyro nemal pokojné spanie. Stále premýšľal nad hádkou medzi sebou a Sparxom. Dúfam že je v poriadku. Vrtalo mu hlavou že ešte neprišiel domov.
V tom Spyro pocítil ako ho jeho družka pritisla k sebe a zašepkala do ucha: „ Neboj sa to zo Sparxom vyriešime zajtra."
Už zase, akokeby mi čítala myšlienky. Pomyslel si.
Dobre odpovedal.
Vrúcne obiatie jej Spyro opätoval.
Okolo pólnoci sa krtko ktorý mal poprosiť Spyra o pomoc vracal na svoju pozíciu.
Posadil sa na svoju obvyklú pozíciu. Ale niečo ho vyrušilo v práci. Vydel tmavú machulu dosť zreteľne viditelnú v mesačno svetle ako smerovala k nemu. Pomaly sa začala okolo neho točiť keď cítil že mu ochabujú nohy snažil sa zakričať ale z úst nevychádzal žiadny zvuk. Čoskoro ho machula pohltila. Pomaly sa odplazila do lesa a zmyzla rovnako rýchlo ako sa objavila. Ale po krtkovy ani stopy.
Sparx sedel v dutine stromu ktorú našiel a premýšlal o tej hádke so Spyrom. Čo sa mu porobilo. Však kedysy sme spolu blbli a nič takéto mu nevadilo. Čo sa zmenilo? Premýšlal nahlas. Ach asi by som sa mal Spyrovi ospravedlniť. Však nenehám takouto malychernosťou pokaziť naše priatelstvo. Privrel oči a okamžite zaspal.
Shella ležala vedla Infernusa myslela na té zajtrajšie testy. Čo s nimi asi urobím?
Flame? Ty budeš robiť tiež test pre deti? Spítala sa Ember.
Nie z tohoto predmetu skúška nebude. Odvetil.
Aha aj som si myslela lebo bolo by to zvláštne keby áno. Ani z môjho predmetu skúška nieje. A myslela som že by sme si urobyli čas na seba. Pozrela sa šibalsky na svôjho druha.
Zajtra budeš celá moja. Olízol svoju družku na tvár.
Už len niekolko drakov bolo bdelých a to už len tý čo pomáhali stráži.
Pri východe slnka to vypadalo že by toto mohol byť krásny deň. Ranná rosa sa ligotala na svetle, pripomínala stovky žiariacich hviezd.
Cez otvorené okno prenikal do izby chlad a ten nútil Zoniu zahrabať sa hlabšie a hlbšie do kopy vankúšov.
Spyro mal v izbe zavreté okno lebo vedel že Cynder nemá rada ak je v noci zima, no jemu to neprekážalo.
Zonie sa pri chlade lepšie dýchalo. Čas šiel a vzduch sa ďalej a ďalej oteploval. Stúpajúce slnko ohrievalo budovy aj ulice.
Mesto sa pomali ale isto prebúdzalo k životu.
Vymieňali sa smeny stráží ale v meste nebolo vidno ani jedného draka. Ale netrvalo dlho a prvý draci sa začali objavovať. Väčšina dospelých išla do lráce, ale po dlchšej dobe bolo vidieť aj mladých na ceste do školy.
Dnes mali velký deň a s ním velký test na zaradenie do tried.
Na Warfang začalo pražiť slnko. Po chvilke sa z chladu stalo teplo.
Stávať! Zakričala Cynder Spyrovi do ucha.
Prosím tichšie Cynder. Zamrmlal Spyro.
Nebuď mrzutý a stávaj! Oponovala dračica.
Snát nechceš aby si meškal na test, majster Spyro. V dračica sa začala usmievať.
Hahaha vtipné. Mohla by si si to odpustiť? Zamrmľal drak.
Už len cítil ako ho pri perách šteklý jazyk jeho družky.
No tak čím rýchlejšie to odbijeme tým rýchlajšie si ťa môžem podať uplne celého. Zašepkala mu do ucha.
Drak zrudol.
Zračica sa zlakla ked ju jej druh strhol späť do postele a vrúcne objal.
Dám ti moc rád súkromnú hodinu. Olizal ju na tvár.
Tak na to sa teš8m. Zašepkala mu do ucha.
Mami, oci stávať! Vbehla malá dračica do izby. Je neprípustné aby učitelia zaspali do školy.
Áno idem! Zvolala dvojica v súzvuku.
Pri raňajkách sa všetci ponáhlali.
Dobré ráno všetkým! Zvolal čierny drak na mládež.
Jakmile príde posledný člen učitelského zboru, tak začneme z testom.
V tom do davu vošiel purpurovy drak so svojou rodinou.
Myslím že môžeme začať zvolala čierny drak.
Ospravedlňujem sa za meškanie. Ospravedlňoval sa Spyro Certovi.
V poriadku je to akorát. Odpovedal Certo.
Prvý test bude asi ten môj, že? Pozrel sa na Certa.
Áno bude. Odpovedal.
No budiš. Dodal Spyro a odchádzal do bojovej arény.
Presuňte sa do arény prosím! Zvolal Certo.
Dav drakov sa hrnul do arény. Uprostred nej stál fialový drak. Dupol do zeme a za ním sa objavilo 10 terčov.
Toto sú vaše ciele! Zvolal. Ja budem následovne hodnotiť, známkou jedna až päť. Prvý bod je za vytvorenie dychového útoku, druhý je za prestnosť útoku, tretí je za ničivosť útoku, štvrtý je za to ako rýchlo ho dokážete používať a piaty za to či ho dokážete použiť desať krát zasebou. Na každý terč máte len jeden pokus. Za to že terč netrafíte nedostanete bonusové body ktoré vám na konci testu môžu pomôcť. Dodal drak.
Oh bože! Čo to je za rachot? Starší drak zeme sa opítal geparda stojác niekolko centimetrov od neho.
Kde žiješ? Ved to začali testy maldých na akadémiu. Odvetil ironickým tónom.
Ja som na túto skutočnosť úplne zabudol. Drak sa ospravedlňoval.
V poriadku. Zaujíma ma ako sa im bude dariť. Gepard nahodil šibalský úsmev.
Hluk sa len hrnnul ulicami mesta a každý sa otáčal smerom k akademií.
Neskôr sa od arény začali hrnúť splodiny, dym a kúsky kameňa.
Mladý ohnivý drak zostrelil svôj ôsmi terč , ale viac už nevládal.
Spyro podstivo zapisoval všetko rychlosť útoku, silu a aj presnosť.
Zonia bola dosť nervózna že by na ňu mohol byť otec prísny.
Čím bližšie bola k tomu, tým viac sa jej zvieral žalúdok.
Predomnou sú už len dvaja. Pomyslela si.
Ha! Nebodaj sa bojíš. Do ucha jej zakričal povedomí hlas. Za chrptom stál jej strýko. Otec na teba prísny nebude. Dodal.
Zonia len v údive hladela na strýka ktorý ešte pred pár hodinami bol na nože so svojim bratom a teraz vypadal pokojne.
Sparx pomaly letel k svojmu bratovi tak nenapadne ako to len šlo.
Ospravedlňujem sa! Prehovorili súhlasne.
Súrodenci obrátili zrak k ďalšiemu drakovi čo bol na rade.
Medzitým do mestskej ošetrovne priviezli strieborného draka. Bolo to ťažko rozpoznatelné. Prekticky mu bolo vidieť priamo do tela.
Vypadá to na chorobu bonkového rozpadu. Ale niekoho kto by ešte žil s tak agresívnou verziou som ešte nevidel.
Krtko sa obrátil na mladú dračicu stojac o niekolko krokov od neho.
Poznám tú chorobu moja matka na ňu trpý. Ale nie tak agresívnu verziu.
Čo myslíte, čo pre neho môžeme urobiť?
Dračica sa pozrela na nevládne telo draka približne jej veku. No myslim že nič. Okrem toho obviažeme rany a stlmíme mu bolesti. V takomto stave sa asi rána nedožije. Dračica pozrela na krtka. Krtko vzal väčšinu obväzov a vlastne obviazal celé telo draka.
Kde ho našli? Dračica sa otočila k kolegovi.
Nad ránom za lesom na lúke. Vraj stál navlastných. Odpovedal krtko.
Navlastných?! To nieje možné... Dračica sa s dosť videseným výrazom otočila k drakovmu telu.
Musíme odobrať vzorku tkaniva. Dráčica vzala ihlu a keď brala kus mäsa z prsta draka pazúr aj z nemalím kusom mäsa odpadol s nim. Ten dráp mal iný odtieň ako ostatné. Bol tmavý, čierny ako uhol. Bože v tak zúboženom stave sa ani žiť neoplati. Mierne váhavim a jemným pohybom z odpadnutého drápu odobrala tkanivo. Zbytok daj do konzervačného roztoku na neskôr! Dračica zavelila krtkovi. Áno madam. Odvetil jej.
To sa mi nezdá! Však po baktériach spôsobujúcich takýto rozpad nieje ani stopy, mal by byť zamorený. Ale šancu nemá vysokú ajkeby to zázrakom prežil do smrti by bol poznamenaný. Hovorila si dračica v duchu. Obviazané telo draka bezvládne ležalo na lôžku. Uvidíme zajtra čo s tebou.
Anooooooooooo! Zvladla som to! Zonia uplne bez seba vykrikovala keď sa vracala z rodičmi domov.
Vidis a to si sa tak bála a dostala si sa medzi najlepších. Pomerne spokojnym hlasom dodal Sparx.
Sme na teba s mamou moc hrdý. S širokým úsmevom pochválil svoju dcéru.
Som taká šťastná budem sa učiť z elitov. Bláznivo švitorila malá dračica.
Medzitým.
Crona? Áno drahý? Odpovedala biela dračica.
Myslím že skúšky dopadli výborne, a ty? Pozrel sa čierny drak do azurových očí svojej partnerky,
Samozrejme ty hlupáčik. Nežne olízla svojho druha na tvár.
Hm myslím že keby nás dnes videli kamaräti asi by neverili. Drak stále hladel na svoju družku.
Po nejakej chvíli ticha konečne odpovedala. Som šťastná že si v poriadku a že sa nám dobre žije ale mám pocit že aspoň by sme im mali dáko dať vedieť.
Drak trošku z prekvapeným výzorom pozrel na Cronu.
Ako by vedela že ju chce pohladom prepychnúť.
Dobre, dobre zlý nápad len také cesty časom niesu bezpečné.
To máš pravdu. Odpovedal Certo. Ale aspoň by sme im mali poslať správu. Dodal.
Hmm myslím že by som sa mohla pozrieť v mesačnom chráme v knihách či by to bolo možné.
Zbytočné cesty časom môžu narobiť neplechu.
Ale musíme si dávať pozor. Môžeme povedať niečo zlé a mohlo by to zmeniť budúcnosť. Dračica obrátila oči na svojho druha.
To chápem úplne. A...a čo im vlastne povieme?
Ehm nad tým som moc nerozmýšľala. To neháme na náhodu. Pousmiala sa.
Ember? Prajem dobré ráno.
Hm? Obrátila sa dračica na svojho druha.
Trošku si si prispala. Už skončila prvá skúška. Drahá začne asi o dve hodiny. Pôjdeme sa pozrieť? Drakove oči smerovali na dračicu ktorá vypadala dosť vyčerpano.
Drahý potom určite áno ale daj mi ešte trošku času... Mrmlavý hlas sa vytratil.
Drak si lahol k svojej dračici prehodil cez ňu krídlo a láskyplne sa okolo nej obtočil. Kolko ho budeš len chcieť. Objal ju ako najjemnejšie vedel. Snažil sa aby sa cítila pohodlne. Započúval sa do jej slabeho tlkotu srdca. Ty musíš byt poriadne unavená... Povedal si v duchu.
Zavrel oči aakoby súcitil z svojo družkov skoro okamžite zaspal.
Spyrova rodina smerovala domov sa trochu najesť aby sa stihly vrátiť na druhú skúšku.
Cynder? Otočil sa purpurový drak k svojej družke.
Ano? Odvetila mu velmi príjemným tónom.
Druhý test vedie Certo, že mam praudu?
Myslím že ano. Pozrela sa mu do hlbokých fialových očí.
Neviem ale od doby čo ho poznám mám z neho zvláštny pocit. Zamyslela sa Cynder.
Aký pocit.
No taký že ho poznám. Povedala dosť tajomným hlasom.
Keď som ho prvýkrát videla pri otvorení chrámu mala som pocit , že sa poznáme. Sklopila oči dolu k zemi.
Možno to je niekto z rodiny? Pousmial sa.
Skúsime sa na to pozrieť v historických záznamoch. Dobre pokračovali kludnou chôdzou.
Po skúškach tam môžeme zájsť. Navrhla Cynder.
Nevidím v tom problem. Pokračovali v ceste domov.
Druhá skúška začne o hodinu. Krtko upozornil mladú liečitelku.
-Ja viem.
-A prečo tam nieste?
-Mám tu isté povinnosti.
-Aha a vy na školu chodiť nebudete?
-Budem ale mne napíšu odporúčanie keď tu pracujem.
-Ospravedlňujem sa. To som netušil.
Vporiadku. Nic zlé ste nespravili. Pousmiala sa na kolegu.
Čo ten nový? Čo leží u nás. Krtko sa nesmelo spítal.
No je na tom zle ale zvláštne je to že jeho stav sa nezhoršuje.
Zlepšuje sa?!
Nie, je na tom stále rovnako. Je to cele nejaké zvláštne. Zamyslela sa dračica.
-Je mi podivné ako rýchlo ste sa udobrili.
-Sme predsa súrodenci, to je u nás bežné.
Dračica sa pozrela na svôjho strýka. Asi máš pravdu.
Ale som za to moc rada. Široký úsmev pokril dievčenskú tvár.
Ano ja som tiež rád. Odpovedala vážka.
Čo je vlastne druhou skúškou?
No je to historia. Odpovedala Zonia.
Aha no to...to bude ťažké. Nemyslíš?
No asi áno ale nenehám sa teraz vyviesť z rovnováhy.
Zonia bola teda dosť zvláštna čo sa týka nálady. Mala rýchle zmeny nálad a depresiami trpela len niekolko minút. Aj sa to na nej odrazilo. Nemá risy typickej týnedžerky. Ale skôr mláďaťa. Ale na kráse jej to vôbec neubralo. Aj jej tvár si zachovala detský víraz. Čo sa v jej veku často nevidí.
Keď nad tým tak rozmýšlala tak si uvedomila že jej rodičia sú praktycky deti. Po vojne dospelých veľa nezostalo. Mladý zastúpili ich úlohu. Čím viac nad svojimi rodičmi rozmýšlala tým viac si uvedomovala že keď prišla na svet boli len o trošku starší ako je ona teraz.
Zonia! Hlasne zvolanie vytrhlo dračicu z tranzu.
Pridaj nech sme čím skôr doma. Zavolala na svoju dcéru Cynder.
Ano idem. Odvetila dračica.
Tento deň bol skoro dokonalý už ho asi nemohlo nič pokaziť.
Jasné svetlo sa hrnulo z jednotky intenzívnej starostlivksti. Mladá liečitelka sa chcela priblížiť ale zo svetla prúdilo silné teplo.
Sakra! Čo to môže byť? V duchu zakričala dračica.
Najjasnejšie svetlo sa točilo okolo jedného bodu. Svetlo pripomínalo miliony svetlušiek nahusto tancujúc miestnosťou.
Zem sa mierne chvela. Svetlo neustále sálalo po miestnosti bolo tak husté až by sa dalo krájať.
Počkať to nieje svetlo ona to je skôr energia jemne sa zamýšlala dračica pri pohlade na divadlo pred ňou.
Po niekoľkých minutách svetlo začalo slabnúť. Pomaly odhalovalo miestnosť.posledné zbytky tej záhadnej energie sa rozplinuli. Dračici padla sánka. Neverila vlastným očiam. To...to...to nemôže byť on. Predňou stálo obviazané telo draka ktorý sa ráne dožiť nemal. A teraz stojí.
Z mezdier medzi obväzmi vykúkol pár jasne strieborných očí. Doslovne svietili. Obväzy sa natrhli a z nich sa vyšmykli ústa už to vypadalo že niečo povie ale na miesto slov to vypadalo ako by začal vracať. Ale na mieato zvratko sa mu z úst chrlila ta žiarivá energia. Počula hlasné funenie kým sa drakovi nepodlomili nohy a nespadol na zem. Dračica sa až po niekolkých minutách prebrala zo šoku. Okamžite pribehla k drakovi a vyložila ho na postel na ohmat bolo jeho teblo horúce. Až neznesitelne.
Zvliekla z neho obväzy. Drakovo telo lemovala strieborná pokožka. Mal štyry rohy zatočené do oblúka tvorili elipsu. Podbrušok drápy aj rohy maly farbu kaky. Vlnkovaný hrebeň mal bledozelenú farbu. Dosť rušivé bolo jeho výrazné obočie ale svečalo mu to. Na tele nenašla ani jednu jazvičku. Ale od lavého vnútorného drápu na pravej prednej nohe ktorý bol čierny ako uhol sa špirálovito okolo nohy ťahala škaredá a hlboká jazva až k jeho oku. Uvedomila si že ten čierny dráp bol ten čo mu odpadol. Ale som si istá že tam stále je. Narástol mu nový? Čo je zač? Kto to vlastne je? Nič iné je teraz ani nezaujímalo.
Jediné čo ju rušilo bolo hlasné dýchanie draka. Funel dosť hlasno.
Priložila ucho na jeho hruď. Neverila čo počula.
Čo..to..? Nemala slov.
Namiesto dvoch úderov srdca počula štyry.
Je to vôbec drak? Pomyslela si. Možno tak len vyzerá. Alebo nie?
Hm a čo je toto? Zda sa mi trošku menší predtým bol iste o niečo väčší.
Za chvílu začína druhá skúška.
Ja viem. Nemusíš mi to pripomínať. Ale ďakujem Crona.
Zahľadel sa na svoju kamarádku. Si stále rovnaká. Pousmial sa.
Dlhú chvílku na seba hladeli. Hm tak strašne si sa zmenil. Pomyslela si. Jeho červené oko už nemá nádych nenávisti a zloby. Ale lásky, odpustenia a starostlivosti.
Kde by som bola keby som sa pre teba nevrátila. Stále pokračuje v rozhovore sama zo sebou.
Ani nevieš ako ťa lúbim.
Ale viem pousmial sa Certo.
Crona si až teraz uvedomila, že to povedala nahlas. Očervenela na jej koži červená priam žiarila.
Myslel som že sme z toho vyrástli. Pousmial sa na pýriacu dračicu. Pritúlil si ju k sebe ako za starých časov.
Ach drahý. Spomínaš ako som ťa nenávidela?
Áno. Dávala si to dosť pocítit.
Oslravedlňujem sa. Strašne ma trápilo...nehovorím to často ale strašne ma trápilo že sa okolo teba obšmietali všetky dievčatá.
Ja viem... Mal som si na to dávať pozor. Ale čo bolo to bolo.
Dlhú chvíľu premýšľal Certo nad všetkým. Rodina, deti, čo viac si môžem priať?
Pekná a múdra družka čo mi rozumie. O tom sníva každý... Len sa rýchlo ohnal. Za ním stála Ember s trošku zalaknutým výrazom.
-Ospravedlňujem sa. Nechcela som rušiť.
-Nie ty prepáč nemal som tak vyletieť. Vieš, sila zvyku.
-Chcela som ti povedať že ťa čakajú...
-Ďakujem prosím odkáž, že za moment prídem.
-Iste.
Bolo videť jak rúžova dračica mizne za rohom.
Čo to malo byť? Spítala sa Crona dosť ostrým tónom.
Ja...ja...vieš nievem to opísať, proste reflex. Nedokázal sa drak vykoktať.
Stále som si na túto dobu nezvykol.
Už je to tak dlho a stále nie?
Neni to ono, prepáč
Množstvo mladých nastupovalo k leteckej dráhe. Hladeli na zvláštnu stavbu. Skladala sa z dlhých týč na ktorých boli prázdne kruhy. Velké asi pre priemern3ho draka. Ale nevypadalo to najjednoduchšie. Zvolávali liečitelov. Ak by došlo k úrazu. Obručí bolo celkovo dvadsaťpäť.
AJjajaj! Mladý drak zmeravel. Toto pripravoval majster Certo. To bude strašne tažké.
Večšina drakov mala rovnaký názor. Toto bolo náročné aj pre skúseného letca.
Obruče boli z bevného a tvrdého kovu. Náraz by mohol byť nebezpečný.
Čierny drak vystúpil na visoký podstavec. Vitajte na druhej skúške. Prehlásil. No nemusíte sa báť. Liečitelia z celého mesta sú tu, iba kôli vám tak sa nemusíte ničoho báť. Skoro...
Tento výrok mladých nepotešil.
Aaaaaaaaaaa. Ozvala sa silná rana a cez bránu vpadla do areálu čierna dračica na ktorú okamžite padla všetká pozornosť.
Ehm...zdravím. N...nejdem neskoro??
Aah Zonia no dobre pišla si posledná nastúpiš prvá. Čierny drak sa šibalsky usmial.
Eheh...preglgla dračica. Nervózne nastúpila na štartovné pole.
Čo s tebou sakra! Čo si zač? Lámala si mladá liečitelka hlavu nad mladým drakom.
Dych sa ustálil a telesná teplota klesla. Jedno z očných viečok sa jemne nadzdvihlo. Dračica si ani neuvedomila že drak si prezerá mniestnosť.
Dračica sa pomali zdvihla a začala kdchádzať z miestnosti. Prešla o dve poschodia viššie. Na jednotku z najvážnejšie chorími či zranenými.
Na posteli ležala zelená dračica. Vypadala dosť choro. Mala vyblednute šupiny a zťažkosťou dýchala. Mladá liečitelka si k nej sadla a chytila ju za prednú nohu.
Niekto kto je ti asi strašne blízky, že?
Áno. Dračica si ani neuvedomila komu odpovedá.
Čo?!
Otočila sa a strieborný drak stál na druhej strane miestnosti. Tým že ste sa o mňa starali som vašim dlžníkom. Ak chcete môžem jej skúsiť pomôcť.
Dračica sa len smutne pozrela. Toto sa nedá liečiť. Nikdo to nevylieči!
Pristúpil o pár krokov bližšie. Ja som iný liečitel! Moje možnosti niesu tak obmedzené! Drak arogantne poznamenal.
Pristúpil ešte bližšie až stál nad chorou dračicou. Položil na ňu labku.
Hmm! Pažraví tieň. Zammral.
Čo?! To je choroba rozpadu buniek. Poznamenala dračica.
Hovor si tomu ako chceš. Toto je nad moje možnosti poškodenie je moc rozsiahle.
Ja som to hovorila! Dračica posmutnela.
Viem že si videla to svetlo. Ako je to dlho?
Menej ako hodinu zamrmlala dračica.
Dobre teda. Je tu možnosť. Ale oznamujem má to tri varianty. Buď zomrieme obaja, obaja prežiema alebo jeden prežije. Chceš to risknúť?
O čo ide?
Nepoviem, len mi odpivec.
D...d...dobre.
Potrebujem bleskového draka. Čo najsilnejšieho.
Nikdo tu nieje všetci sleduju akademiu.
Aha, to je problem.
Ja som dračica blesku.... Nervozne poznamenala.
Hmm ale urobíš čo poviem aj keby sa delo...
Ano! Skočila mu dračica do reči.
Tak sa priprav!
Som pripravená. Prehlasila mladá liečitelka.
Budiš.
Dokážeš vysielať prúd aj inak ako dychom? Spítal sa drak a uprel silný tvrdý pohlad na dračicu.
N...nie.
Hmmm tak dobre. Poodstúp od nej asi dva metre. Musíš jej dať čo najsilnejšiu ranu! Ako by si ju chcela zabiť.
Toto prirovnanie dračicu zarazilo.
Nie! Odvetila a postavila sa bojovím postojov vôči drakovi.
Povedala si že urobíš čokolvek poviem! Zareval drak. Tak to do nej pusť! Jeho hlas sa stupňoval. Tak bude to?! Tón draka znervóznoval dračicu.
Hovorím to naposledy! Inak končíme!
Dračica vypálila salvu modrastého blesku ktorý priamo zasiahol dračicu. Spôsobil jej ťažké popáleniny.
Nie to som...
Vynikajúco! Zvolal drak.
Priložil obe labky na dračicu. Ešte nie...ešte nie... Opakoval dookola. Teraz!
Vypadalo to ako by sa drakovi rozžiarili žili na predných končatinách. To svetlo ako by vnikalo do útrob dračice do ktorej mal zaryté pazúri.
Popáleniny na tele dračice začali ustupovať. Po pár chvilkach dračiva začala kašľať popol.
Víborne, len tak ďalej! Dostanete sa z toho.
Svetlo sa začalo pomali vytrácať. Napokon úplne zmyzlo.
Mladý drak si otrel z čela pot. Tak a dlh je spl....
Drakovi sa podlomili opäť nohy a tvrdým pádom narazil na zem.
Dračica začala ihneď vzkriesovať draka. Keď sa jej konečne podarilo draka vyložiť na lôžko tak sa vyskytli ďalšie okolnosti.
Dračica ktorá pred chvílou bojovala oživot sa začala preberať.
Päť hviezdičkový víkon Zonia! Ucitivo sa poklonil čierny drak pred mladou dračicou. Pochybujem že to niekdo prekoná toto bol priam ukážkový víkon. Dračici líca zrudly a začala sa červenať. Drakovi stačilo tak málo aby sa usmieval.
No ďalší!!! Drak skríkol. Dav drakov sa okamžite zoradil.
Na rade bola mladšia dračica. Jej šupiny boli jasno modré. Hlavu jej lemovali dlhé hladké rohu. Hlboké modré oči a šedý chôst tiež dosť upútali.
Dračica vyrazila neskutočnou rýchlosťou a prešla prvú obruč. Potom druhú a tak to pokračovalo.
Au! Čierny drak láskyplne šťuchol dračicu. Myslím že tú konkurenciu sme asi našli. Ale neboj stále si jednička. Naďalej sa usmieval na mladú slečnu.
Dračica horkoťažko vytočila poslednú zákrutu a taktak prešla poslednou obručou. Neuveritelny víkon! Opäť päť hviezdičiek. Certo bol prekvapený zručnosťou mládeže.
No víkony ostatných neboli tak...profesionálne. Najväčší problém mali zemný draci. Lietanie nebolo asi nič moc pre nich.
Deň pokračoval dalej, pomali sa začalo zvečerievať tento deň bol pre všetkých dosť náročný.
Ach.....asi sa mi hlava rozletí! V duchu si hovoril mladý drak. Otvoriť oçi bolo strašne ťažke lebo aj ten najmenší pohyb bol bolestiví ako by do neho vrazili klince.
Keď sa mu to konečne podarilo bol na inom mieste. Miestnosť vyzerala obyčajne. Nie ako v nemocnici. Ležal na červených vankúšoch prikritý zlatohnedou dekou.
Vankúše boli rozostavene dookola do tvaru hniezda. Bolo dosť velké pravdepodobne pre pár.
Bolo mu to príjemné keďže bolo otvorené okno a v miestnosti bolo pomerne chladno.
Hmmm ako dlho som asi spal? Pomydlel si. Hned ako skončil vnútorný monológ začal opäť strácať vedomie pomali sa mu zavreli viečka.
Drahá! Bola si ho skontrolovať? Otočila sa dosoelá dračica na svoju dcéru.
Áno mami. Spí. Potom čo urobil sa ani nečudujem. Odpovedala mladá dračica. Je to to najmenej čo pre neho môžeme spraviť za tvoju zachranu. Dodala.
Pristúpila k k svojej mame mladá dračica a láskyplne ju objala. Pôjdem ho ešte pozrieť. Tichym hlasom jej tá veta ušla z úst.
Ako prišla do izby strašne ju striaslo. Po celom dni bola unavená tak si lahla k nemu pod dekou mal neuveritelne teplo. Čo na tvári dračice vyčarovalo široky spokojny usmev. Pritúlila sa k drakovi na chvilku sa zľakla mal strašne horúce telo ale pri tom všetkom teple skoro okamžite zaspala. Obydvom pubertiakom bolo dobre a dokonca strieborny drak ani nevedel že má v posteli spoločnosť.
Mhm.....čo? Kto? Drak sa zobudil dosť skoro räno. Dračica vedla neho ešte tvrdo spala. Ah to je ona. Poznamenal ked ju uvidel.
Chcel sa zdvihnúť ale dračica ho pevne zvierala. Sakra! Ked sa pohnem zobudí sa. Čo teraz? Drak len privrel oči a najprv sa zvihlo krídlo dračici a potom aj predna a zadna noha mal volnú cestu. Pomali sa zdvihol a krôčik po krôčku ss presúval k dverám.
Ptistúpil k dverám a otočil kľukou. Vyšiel von z izby. Pomali a potichu zavrel dvere. Šiel krátkou chodbou.
Hm? Kam si myslíš že ideš? Staršia dračica pristihla mladíka na chodbe.
On len zaryto mlčal. Okamžite sa vräť do izby všetko ostatné vyriešime ráno! Rozkazala prísnym hlasom.
Ako povedala tak aj urobil. Potichu ss vrátil speť do miestnosti a pozrel sa na dračicu.
Lahol si speť pod deku a hovoril si v duchu. Toto je pod moju úroveň. Ani sa nenazdal a dračica ho pevne zovrela zasa. Po chvíli zaspal. Je rozdiel omdlieť a zaspať. Konečne sa aspoň trochu vyspí.